Kyselina hyalurónová

Základný stavebný kameň „maziva“ kĺbov.

Táto látka je dôležitou súčasťou mnohých tkanív - napína kožu a spojovacie tkanivo, udržuje pružnosť chrupavky a premazáva naše kĺby. Kyselina hyalurónová je základnou súčasťou synoviálnej (kĺbovej) tekutiny, “maziva” kĺbov. Bez nej by naše kĺby nemohli fungovať tak ľahko ako obvykle fungujú. Navyše synoviálna tekutina slúži ako poduška a ako zdroj živín pre bunky chrupavky, ktorá sa musí pravidelne obnovovať. Kyselina hyalurónová je v stave tvoriť veľké množstvo tekutiny – až do šiestich litrov vody na gram. Voda nie je komprimovateľná a odovzdáva túto vlastnosť tiež tkanivu obsahujúcemu kyselinu hyalurónovú, ako aj chrupavke. Zároveň je zodpovedná za tuhú konzistenciu kĺbovej tekutiny, ale jej viskozita sa mení v závislosti na mechanicky pôsobiacich silách - znižuje sa čím silnejšie sú šmykové sily. Pritom ale zostáva dostatočne hustá, takže nemôže byť ako voda z kĺbu vyťahovaná. K tomu drží vďaka chemických zmenovým účinkom a svojej jedinečnej forme molekúl zvlášť dobre na kĺbovej chrupavke.
Kyselina hyalurónová je veľký polymér charakteristických, význačných cukrov (pozri štrukturálny vzorec) a zásadným spôsobom určuje viskozitu synoviálnej kvapaliny. Aby sa chrupavka regenerovala a dobre fungovala, vyžaduje nepretržité premazávanie hyalurónovou kyselinou a nesmie vysychať. S rastúcim vekom endogénna (vnútri tela produkovaná) produkcia hyalurónovej kyseliny klesá a chrupavka tak môže vysychať a stáva sa nepoddajnou. Zdravý a mladý jedinec vytvára kyselinu hyalurónovú z glukosamínov, ktoré prijíma v potrave. Táto schopnosť sa s vekom znižuje. Už u štyridsaťročných sa telu vlastná produkcia kyseliny hyalurónovej tak znižuje, že sa obsah kyseliny hyalurónovej v tele redukuje na polovicu. Po 60. roku života je vlastná produkcia tela už natoľko znížená, že je v tele sotva desať percent pôvodného množstva. Zároveň ale platí, že čím je väčšie športové a fyzické zaťaženie, tým je väčší deficit medzi schopnosťou tvorby a spotreby hyaluronátu. Pokiaľ chceme kompenzovať znižujúcu sa endogénnu produkciu kyseliny hyalurónovej a predchádzať tak následne vyvíjajúcim sa chybám v kĺbovom a spojivovom tkanive, je vhodné hyalurónovú kyselinu dopĺňať.
Doteraz mohla byť kyselina hyalurónová používaná výhradne vstrekovaním artikulárne (priamo do postihnutého kĺbu). Tento spôsob však má niektoré známe nevýhody. Priamy vstrek injekciou do kĺbu je bolestivý a ako pri každom zásahu do organizmu existuje nebezpečenstvo, že s injekciou bude do sterilnej kĺbovej dutiny zavlečený pôvodca choroby a tam spustí nebezpečnú kĺbovú infekciu. Ďalej tento zákrok musí vždy vykonávať odborný lekár, čo je náročné na čas i peniaze.
Skôr nebolo orálne (ústne) doplňovanie kyseliny hyalurónovej účinné, a to kvôli jej veľkej molekulárnej hmotnosti, ktorá do značnej miery nedovoľovala vstrebávaniu v črevách a efektívnu výživu tkanív. Toto je veľká vymoženosť moderného výskumu, pretože vedci vyvinuli špeciálny postup úpravy hyalurónovej kyseliny, vďaka ktorému sa táto látka z veľkej časti z čriev vstrebáva a je tak efektívne použitá tam, kde je jej nedostatok v organizme. Zároveň jej doplnenie do organizmu stimuluje produkciu endogénnej kyseliny hyalurónovej, má za následok normalizáciu viskoelastických vlastností synoviálnej tekutiny a aktivuje procesy reparácie tkaniva na úrovni kĺbovej chrupavky. Okrem toho boli preukázané protizápalové a analgetické účinky. Tieto vlastnosti majú za následok zlepšenie funkcie kĺbu a subjektívne i objektívne zlepšenie príznakov, ktoré ochorenie kĺbu sprevádzajú.
Dnes už teda môže byť kyselina hyalurónová podávaná ako „ľahká váha“ viazaná v komplexe. V tejto forme môže byť prijímaná zažívacím traktom spolu s dennou dávkou krmiva, odvádzaná do krvného obehu a ďalej rozdeľovaná na depozitné miesta, do všetkých tkanív, vrátane kože, očí, kostí, srdcových chlopní, medzistavcových platničiek a samozrejme kĺbov. Jednotlivé depozitné miesta v organizme (v tomto prípade i kĺbová tekutina) sú znovu postupne saturované (doplnené) kyselinou hyalurónovou a to v takom množstve, ktoré mnohonásobne prevyšuje podiel v preparátoch, ktoré do organizmu aplikujeme injektovaním.
Mimo doplnenia kĺbovej tekutiny po stránke kvalitatívnej i kvantitatívnej má kyselina hyalurónová v ľudskom organizme i efekt dermatologický, a to svojou schopnosťou na seba viazať molekuly vody a udržovať ich v bunkách pokožky, čím pokožka vypadá mladšia, sviežejšia a zdravšia. Tohto efektu sa preto využíva v kozmetickom priemysle k výrobe hydratačných krémov, ďalej k liečbe akné a v neposlednom rade k výrobe injekčných výplní v kozmetike a plastickej chirurgii – k liftingu tváre.